TURKEY 2016

Ahojte,

keď mi moja známa Gabika zatelefonovala dva týždne pred štátnicami s otázkou, či nechceme ísť do Turecka napísať článok a nafotiť zábery pre Zajtrajšie noviny, dlho som neváhala. Predsa len, dopriať si trocha oddychu pred náročnou skúškou padne vždy vhod. A to aj napriek tomu, že v čase tohto telefonátu som sa nezačala poriadne učiť. Síce mi nakoniec po návrate z Turecka zostal len týždeň na učenie troch štátnicových predmetov (čo som si v deň štátnic vyčítala úplne najviac, až kým som sa nedozvedela výsledky), no našťastie všetko dopadlo na výbornú. Nielen pobyt v Turecku, ale i obhajoby a štátnice.

Do Turecka sa vždy veľmi rada vraciam, pretože je to pre mňa srdcovka v rámci cestovania. V tomto roku som ho navštívila tretí krát. Opäť sa potvrdilo staré známe klišé do tretice všetko najlepšie. Hoci predchádzajúce dva pobyty v "krajine zahnutých šablí" trvali približne dva týždne, tento bol napriek svojej dĺžke resp. krátkosti najlepší. Aj keď trval len štyri dni, užili sme si ho o to intenzívnejšie.

Naša turecká tour začala na budapeštianskom letisku, odkiaľ sme leteli s Turkish Airlines do Istanbulu a následne do Antalye. Akonáhle som sa dozvedela, že absolvujem v priebehu štyroch dní štyri lety, dosť som spanikárila. Paradoxne vďaka týmto prestupom som odbúrala svoj strach zlietania a zbavila som sa svojich panických predstáv o tom, že počas letu zomriem ako vo všetkých katastrofických filmoch a dokumentoch o leteckých nešťastiach. Hoci, vzlietnutie stále prežívam veľmi ťažko, neskôr to už zvládam s prehľadom. Dopomohli k tomu aj turecké aerolínie, ktoré leteli ukážkovo a tiež istanbulské letisko. Keď som videla, koľko lietadiel pristane na letisku v priebehu piatich minút, uvedomila som si, že pre mnohých je lietanie každodennou záležitosťou. Asi tak, ako pre mňa cestovanie vlakom medzi Košicami a Bratislavou. Navyše, Turkish Airlines ponúkajú skvelý servis na palube. Letušky boli vždy vyusmievané a podávalo sa skvelé jedlo. Samozrejme, za každým v rámci moslimských princípov. Dodnes neviem zabudnúť na úžasný šalát s lososom. Dokonca sme si jeden let užili aj v prvej triede. V nej nám ponúkli okrem novín a časopisov niekoľkochodové menu, prípitok, deku či slúchadla. V lietadle na trase Istanbul - Antalya boli tiež na každom sedadle i obrazovky s ovládačmi na hranie hier, sledovanie filmov či pohľadu priamo z kokpitu.
Počas nášho tureckého pracovného výletu sme boli ubytovaní v krásnom päťhviezdičkovom hoteli v Beleku. Luxusne vybavené izby (niektoré dokonca mali svoje vlastné "balkónové" bazény"), vždy milý personál, nádherné okolie a najmä krásna piesočnatá pláž s mólom, K moru sa dalo dostať v priebehu pár minút na golfovom autíčku, ktoré som si od prvého momentu zamilovala. Dokonca som ukecala jedného z pracovníkov a dovolil mi jedno odšoférovať, z čoho som sa tešila, ako keď malé dieťa uvidí Mikuláša.
S Dominikom sme sa veľmi zabávali nielen na tomto spôsobe prepravy, ale i na all inclusivke v hoteli. V ňom sa dalo konzumovať doslova 24 hodín denne. Človek mohol začať o jednej ráno skorými raňajkami, pokračovať o siedmej tými klasickými, o desiatej si dať desiatu, potom obed, neskorý obed, olovrat, skorú večeru, neskorú večeru a opäť skoré raňajky. Preto sme aj my veľakrát končili deň resp. noc po návšteve baru na skorých raňajkách. Jednoducho, občas sme jedli, aj keď sme neboli hladní a chuť na jedlo mali len naše oči. Našťastie, pri bohatom programe sme to mali kde spáliť.
Na našej pracovnej ceste sme spoznali mnoho nádherných a luxusných hotelov. Vybavenie Regnum Carya ma okúzlilo hneď na prvý pohľad. A nebola som jediná, keďže hotel zaujal aj na medzinárodnej pôde a stal sa dejiskom stretnutia G20. Veľmi zaujímavá je aj cena za jednu noc v tomto hoteli, ktorá sa v závislosti od dátumu pohybuje na hodnote minimálnej mzdy na Slovensku. Ďalší z hotelov - Maxx Royal sa mne osobne páčil úplne najviac. Keď sme doň vstúpili, mala som pocit, že som na lodi a v nákupnom centre zároveň. Všade moderne zariadené izby, reštaurácie (v ktorých sa, pochopiteľne, neplatilo, keďže boli v cene pobytu), obchody... Súčasťou bola aj veľká knižnica, vlastná kinosála s filmami v angličitne, detský kútik a izby pre tých, ktorí už museli absolvovať check out, letia o niekoľko hodín neskôr a nemajú, kde byť. Za mňa veľké plus! Myslím, že nad týmto servisom by mali pouvažovať viaceré hotely. Zaujímavosťou Maxx Royal bol aj fakt, že každá izba dostala pridelného vlastného asistenta a ten bol hosťovi k dispozícií 24 hodín denne prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Čiže, vám pripomenul, kedy ide v kine váš obľúbený film, v akom čase máte masáž a o koľkej sa koná večera s vašou polovičkou. Všetky hotely mali spoločného menovateľa a tým bol golf. Hotelové areály tak boli skrášelené nielen vždyzelenou výsadbou, ale i golfovými ihriskami a odpaliskami. Golf je pre nás s Dominikom zatiaľ nesplneným snon. Chceme sa ho naučiť hrať a raz pri ňom tráviť voľné víkendy. Prvé základy sme pochytili práve počas tejto cesty. Mojej polovičke to išlo bravúrne, no ja som bola rada, keď som na začiatok trafila loptičku. Ale bola to perfektná zábava.
V rámci nášho spoznávania Tureckej riviéry sme navštívili aj centrum Antalye a výstavu Expo 2016. Na ňu som sa obzvlášť tešila a myslím, že predčila moje očakávania. Za necelé dva roky vybudovali Turci obrovský areál s množstvom pavilónov jednotlivých krajín, medzinárodných reštaurácií, fontán alebo amfiteátrov. Ústredným motívom tohto ročnáka bolo heslo - Zelený život pre budúce generácie, čo sa odzrkadľovala na nádherných postavách a zvieratkách z kvetov a zelene. Doteraz sa veľmi teším z toho, že sme presvedčili našu sprievodkyňu, aby sme sa šli pozrieť na vysokú vežu. Z nej sa nám naskytol úžasný pohľad na celé Expo 2016.
Po návšteve Antalye sme sa presunuli do Istanbulu. Pôvodne sme ho nemali navštíviť, no nakoniec sme posunuli let, aby sme stihli aj toto nádherné mesto. Keď sme prechádzali jeho historickým centrom, skutočne som mala pocit, že som súčasťou príbehov Tisíc a jednej noci. Pri prehliadke sme obdivovali štíhle veže, mešity alebo trhy s neopakovateľnou atmosférou. Navštívili sme aj Modrú mešitu, no nestihli sme ešte plavbu po Bospore či návštevu Grand Bazaar, Do Mesta Mešít by som sa najradšej vrátila hneď zajtra, keďže z Košíc lieta od polovice júna Turkish Airlines priamo do Istanbulu. Hádam sa mi to tento rok ešte podarí.

P.S.: Ak si chcete prečítať ďalšie užitočné info o Turecku a našej návšteve a nestačil vám tento siahodlhý post, môžete si ho prečítať priamo v Zajtrajších novinách.

PHOTO: Dominik Babušík // me

na istanbulskom letisku

občerstvenie počas letu

takýto záber z letu nesmie chýbať

spokojný Dominik a jeho milované lietadlá

Dominik miluje všetko spojené s lietaním (toto nadšenie mu zostalo ešte z čias štúdia na Leteckej fakulte), preto som musela všetko z okna v lietadle dokumentovať